Domáca bohyňa

Pred pár dňami sme sedeli na večeri v reštaurácii, tri ženy a jeden muž. Téma nejako zabrdla do feminizmu- žena sa nemôže pokladať za feministku v prípade, ak ju činí šťastnou varenie. Opovážila som sa nesúhlasiť- prečo by varenie vytváralo akýsi protipól voči ženskému hnutiu? Ak žena varí, stáva sa okamžite domácou puťkou pod nadvládou muža?

Ak to zoberieme opačne- ak muž varí, tak je zženštilý? Nie sú snáď najlepší michelinovskí kuchári náhodou poväčšinou muži? Naozaj musíme gastronómiu vtesnať do škrupúl pohlaví a rodov?

Nepokladám sa za človeka, ktorý má o feminizme načítané kvantá literatúry, ale som za rovnosť mužov a žien (minimálne dúfam, že v našej západnej spoločnosti to je možné aj žiadúce).  

Inak presadzujem sociálny a ekonomický feminizmus, ale nezabúdajme, že feministické hnutie je široké- skladajúceho sa z mnohých smerov a odvetví.

Pre čítaníčko doporučujem slovenský KURNÍK.

Letom svetom (2/2017)

Pondelkové dni si poďme spríjemniť niečím , napríklad z každého súdka troška, alebo teda predstavujem Letom svetom- malý mesačný prehľad vecí, ktoré ma zaujali/potešili/informovali, a snáď zaujmú aj niekoho z vás...

Filmy

zdroj: Google

La La Land: v rámci muzikálov som skončila u Hair a Pomády, a myslela som si, že žiadny iný ma už nepobaví (sorry, Mačky aj Ježis Kristus Superstar aj Hairspray aj High School Musical, ugh!). Film o láske, ktorá končí inak. Pobavilo, zahrialo ako cukrová vata, chémia medzi protagonistami bavila viac než dosť, a dobre, priznám sa, na konci vyšla aj slza, taká to bola príjemná romanťárna (a to sa vám k tomu priznáva neromantická duša!).
Seriály

Zdroj: Google

Girls: vo februári som opäť dostala chuť sa k nemu vrátiť. Momentálne som na druhej sérii, veľa vecí chápem už inak (pokúsila by som sa tvrdiť, že tie veci chápem zrelšie), ale niekedy mám takisto svoje "čojetoto?" momenty. Iné, neokukané, absurdné až surovo pravdivé. Aj také sú GIRLS.

Hudba
Predominant: Vtipná appka, ktorá podľa zvolenej farby určí, aké albumy by sa Vám mohli hodiť. U mňa to malo match, vyhodilo mi to moju obľúbenú kapelu, tak schválne, čo určí vám?

David Gilmour a jeho dievča v žltých šatách

Zdroj: Google

Tá káva...

Nie som (úplný) kávový fajnšmeker, ale kávu si vychutnávam hlavne kvôli chuti (jej kofeínové účinky sú samozrejme ďalším plusom), dokonca (a teraz ma experti zabite!) si do kávy dávam aj MLIEKO! (a niekedy aj cukor)...Ale nie o tom som chcela...

Minule pri nedeľnom skrolovaní bloglovinu, na mňa vybehol jednoduchý recept. Ingrediencie som mala doma, tak prečo to neskúsiť...síce nie je to najdiétnejšia variácia, ale keď ste uzimení a túžite po teplom objatí, tak táto káva je práve to pravé orechové :)

Ingrediencie:
1 šálka kávy (mletej, tureckej, arabskej, rozpustnej, zrnkovej- podľa chuti a preferencií)
1 PL kokosového oleja
1 PL lyžica masla

Postup:

Kávu si pripravíme obvyklým spôsobom, prelejeme do vysokej nádoby. Pridáme kokosový olej a maslo, a tyčovým mixérom vyšľaháme do penista (cca 10-15 sekúnd). Prelejeme do šálky či pohára a vychutnávame...

Kaderníctvo a minimalizmus?

Dnes som bola u kaderníčky, idúc domov, mačkajúc si svoje lokne, som premýšľala, ako chodenie ku kaderníčke ovplyvňuje jednoduchý životný štýl, o ktorom sa tu pokúšam písať. (Ráta sa vôbec aj to, keď ste u kaderníčky boli v podstate boli druhýkrát v živote?) Asi sa vrátime ku stokrát omieľanému, a to k pomyselnej rovnováhe.

Predpokladám, že väčšina z nás domáceho kaderníka nemá a zároveň si budem myslieť, že vaše ramenné kĺby sa nedokážu otočiť v 360° uhle, aby ste si to ostrihali samy (nehovoriac o tom, že oči asi vzadu tiež nemáte). Čo nám teda zostáva? 

1. Typ vlasov- kučeravé/rovné/vlnité/krepovité/jemné/mastiace/lupinaté/suché/atď.- to všetko závisí hlavne s energiou, ktorú strávite pri ich úprave. Mňa napadá čítanie článkov, skúšanie fotoprogramov, kde si nahrajete profilovú fotku a postupne prikladáte rôzne účesy a štýly. Samozrejme, najjednoduchšia je konzultácia s vaším kaderníkom (aj keď neviem, či teta Gizka z Hornej Dolnej bude erudovaná odborníčka, aby Vám doporučovala mikádový strih- samozrejme, nič proti tete Gizke). A kam sa hrabú roky skúseností, keď ste možno experimentovali, postupne odskúšavali krátke/dlhé/prestrihané/ofinové/farebné/emácke/atď. Finálne riešenie? Zosúladiť strih vlasov a s ňou spojenú úpravu tak, aby zaberala, čo najmenej priestoru. 

2. Farba- veľa mladých dievčat odbitím pomyselného dosiahnutia začiatku puberty prepne do akéhosi zvráteného stavu "poďme si zničiť zdravé vlasy". Farby sú samozrejme chémia, ale niekedy tá chémia pomôže proti šedinám (a všimli ste si, ako v poslednom čase aj šediny sú IN?) Samozrejme, regále teraz už zaplavila aj v našich končinách sféra henny a podobných vegan prípravkov.

Všimli ste si niekedy koľko obalu a rôznych materiálov je v jednej krabičke farby? Papierový obal, príbalový leták s návodom, sáčkové rukavice, prášok s farbou, prášok s tou chémiou, ktorá docieli, aby farba účinkovala, tuba s balzamom a podobne. V tomto prípade, menej materiálu spotrebuje práve kaderníčka, ktorá farby objednáva vo veľkom množstve a práve odlieva podľa pomeru a potreby.

Nechcem nikoho presviedčať o tom, aby sa strihal/nestrihal u kaderníčky alebo nefarbil/farbil len doma. Jedná sa o každého osobné rozhodnutie, je to o tom, aby sa našiel súlad s vašimi preferenciami a životným štýlom.

Soľ nad zlato...

Pamätáte sa na rozprávku s rovnakým názvom? Práve týmto výrokom som nechala inšpirovať aj názov tohto blogu. Návrat ku koreňom, prírode, samozrejmým veciam, na ktoré v dnešnom digitalizovanom svete zabúdame. (Jemne ironická je situácia, keď o návrate k jednoduchosti píšem na digitálnu platformu, ale myslím, že je potrebné nájsť rovnováhu).

A takto sa konečne dostávam k cieľu, zmyslu tohto blogu- ukázať, inšpirovať, že veci môže ísť aj ľahšie, hladšie, plynulejšie. Priniesť inšpiráciu, radu, úvahu o rôznych aspektoch života. Predstaviť jednoduché recepty, ktoré od Vás nebudú vyžadovať hodiny a hodiny varenia. Avšak, čo som sa doteraz naučila je to, že je to o nastavení mysle- ak to pokladám za relax, potešenie a nenechám sa vyviesť z miery, tak aj dvojhodinové pečenie krkovičky, dokáže myseľ zrelaxovať. Rada by som predstaviť rôzne tipy, či už z kozmetickej edície, kde sa hrajem aj so zdravšími vecami alebo príspevky z tej aktívnejšej časti ako je šport. Pravdepodobne zablúdime aj módnej tematiky. Vitajte ešte raz a teším sa náhodných okoloidúcich.

O nehnuteľnosti...

Rozhodla som sa začať prvým (reálnym) článkom, asi tou najviac obrovskou vecou, ktorú vlastním. A to je byt- bývanie- byť. Pre väčšinu minimalistov nepredstaviteľná záležitosť vlastniť čokoľvek takéto veľké. Pred pár mesiacmi som čítala rozhovor s jedným slovenským ekonómom (článok som hľadala, ale už žiaľ nenašla). Avšak, jeho pointou bolo, že ľudia v strednej Európe ešte vždy veria, že vlastniť nehnuteľnosť je investícia do života, nakoľko kúpna cena beží hore, a aj v čase hospodárskej krízy je dobré mať niečo, čo sa neznehodnotí (ako peniaze pri inflácii a podobne). Vraj, je teda situácia iná v dnešných časoch, a je priam neekonomické kupovať nehnuteľnosť za každú cenu. Nebudem sa rozpisovať pre ani proti. Poznám dospelých ľudí s deťmi, ktorí byt nevlastnia, a poznám aj opačný pól, ktorí od svojich 18 rokov sa zazmluvnili u bánk. Je to každé preferencia a nemám rada, keď akákoľvek strana "mudruje" na ten iný názor.

Ako vôbec skĺbiť jednoduchší život s vlastnením nehnuteľnosti? Je to vec preferencií, mať nejakú pohnútku, ktorá sa týka smerovania v živote (aj keď je to niekedy veľmi ťažké, a často ani netušíme, či danú vec naozaj chceme, a či to nie je len vyšľapaný chodník, ktorý sme videli u iných, a tým pádom predpokladáme, že bude fajn aj pre nás). Ale čoraz častejšie sa mi stáva, že síce verím, že som strojcom svojho života, tak niektoré veci sa proste stanú. Tak ma v podstate dorazilo 24-ročné bývanie u rodičov, aj dvojročné bývanie v podnájme a pred dvomi rokmi som pocítila potrebu vlastného hniezda. Niekde, kde môžem byť sama, niekde, kde nikomu nevadí, či si klincami vygravírujete hoci aj celú stenu a nebudete musieť na základe zmluvy, platiť pokutu.

Keď sa na to dívam spätne, všetko sa to udialo v rekordne krátkom čase. V januári sme sa začali obzerať po byte (našou preferenciou bol byt), do februára sme si pozreli dva a v marci sme už podpisovali kúpnu zmluvu na ten druhý byt. Nikdy nezabudnem, keď sme odchádzali po prehliadke toho druhého bytu, na ulici sme sa na seba s M. pozreli a obaja naraz povedali "áno!". Proste niekedy tá vec príde sama, a napriek malým skúsenostiam zrazu cítite, že to je to pravé. O štyri mesiace sme bývali v ňom.

Ahojte

- Chcela by som začať písať blog!- povzdychla som si pred pár hodinami.
- Tak začni! Čo ti v tom bráni?!- dostala som protiotázku.

Presne tak, jediný zádrheľ môžem byť len ja. Tisíc a milión dôvodov, prečo teraz nie, prečo až potom, prečo až inokedy, prečo až nabudúce. Hľadáme príčinu v prostredí a situácii, a v prvom rade, by sme si mali uvedomiť, že my sme bohovia našich životov. My sme tí všemocní, ovplyvňujúci, rozhodujúci, a keď niečo chceme, sme jediní, ktorí si to za seba môžu a sú schopní vybojovať. Tak som si sadla na zadok, oprášila svoje chabé HTML znalosti a za dve hodiny práve spisujem svoj prvý príspevok.

Čo som si z toho pre dnešný deň odniesla? Rozhodne nie "čo môžeš urobiť dnes, nechaj si na zajtra". Ale skôr to, že výhovorky si nájde každá osobnosť, ide o to, aby sme videli za tie výhovorky a urobili ten prvý krok, (ktorý je vždy najobtiažnejší)... Vitajte pri prvom článku:)