O nehnuteľnosti...

Rozhodla som sa začať prvým (reálnym) článkom, asi tou najviac obrovskou vecou, ktorú vlastním. A to je byt- bývanie- byť. Pre väčšinu minimalistov nepredstaviteľná záležitosť vlastniť čokoľvek takéto veľké. Pred pár mesiacmi som čítala rozhovor s jedným slovenským ekonómom (článok som hľadala, ale už žiaľ nenašla). Avšak, jeho pointou bolo, že ľudia v strednej Európe ešte vždy veria, že vlastniť nehnuteľnosť je investícia do života, nakoľko kúpna cena beží hore, a aj v čase hospodárskej krízy je dobré mať niečo, čo sa neznehodnotí (ako peniaze pri inflácii a podobne). Vraj, je teda situácia iná v dnešných časoch, a je priam neekonomické kupovať nehnuteľnosť za každú cenu. Nebudem sa rozpisovať pre ani proti. Poznám dospelých ľudí s deťmi, ktorí byt nevlastnia, a poznám aj opačný pól, ktorí od svojich 18 rokov sa zazmluvnili u bánk. Je to každé preferencia a nemám rada, keď akákoľvek strana "mudruje" na ten iný názor.

Ako vôbec skĺbiť jednoduchší život s vlastnením nehnuteľnosti? Je to vec preferencií, mať nejakú pohnútku, ktorá sa týka smerovania v živote (aj keď je to niekedy veľmi ťažké, a často ani netušíme, či danú vec naozaj chceme, a či to nie je len vyšľapaný chodník, ktorý sme videli u iných, a tým pádom predpokladáme, že bude fajn aj pre nás). Ale čoraz častejšie sa mi stáva, že síce verím, že som strojcom svojho života, tak niektoré veci sa proste stanú. Tak ma v podstate dorazilo 24-ročné bývanie u rodičov, aj dvojročné bývanie v podnájme a pred dvomi rokmi som pocítila potrebu vlastného hniezda. Niekde, kde môžem byť sama, niekde, kde nikomu nevadí, či si klincami vygravírujete hoci aj celú stenu a nebudete musieť na základe zmluvy, platiť pokutu.

Keď sa na to dívam spätne, všetko sa to udialo v rekordne krátkom čase. V januári sme sa začali obzerať po byte (našou preferenciou bol byt), do februára sme si pozreli dva a v marci sme už podpisovali kúpnu zmluvu na ten druhý byt. Nikdy nezabudnem, keď sme odchádzali po prehliadke toho druhého bytu, na ulici sme sa na seba s M. pozreli a obaja naraz povedali "áno!". Proste niekedy tá vec príde sama, a napriek malým skúsenostiam zrazu cítite, že to je to pravé. O štyri mesiace sme bývali v ňom.